Hall Effect

Hallov efekt je druh magnetoelektrického efektu, ktorý bol objavený hálom (ahall, 1855 - 1938), keď študoval vodivý mechanizmus kovu v roku 1879. Neskôr sa zistilo, že polovodičová, vodivá kvapalina a taktiež majú tento efekt a halo efekt polovodiča je oveľa silnejší ako kovový. Rôzne prvky sály vytvorené pomocou tohto javu sa široko používajú v priemyselnej automatizačnej technike, detekčnej technike a spracovávaní informácií. Hallov efekt je základnou metódou na štúdium vlastností polovodičových materiálov. Koeficient haly nameraný experimentom Hall Effect môže byť použitý na určenie dôležitých parametrov, ako je vodivý typ, koncentrácia nosiča a mobilita nosiča polovodičových materiálov.